Parvoviróza a Psinkaababababababababababababababababababababababababababab
Parvoviróza a Psinka
Obe tieto choroby patrili ešte v nedávnej dobe k najobávanejším nákazlivým chorobám v chovoch psov. V posledných desiatich rokoch pokročil výskum a vývoj imunopreparátov a na trhu je dostatočný výber vakcín. Zdá sa, že nebezpečenstvo pominulo, je tomu naozaj tak?
Parvoviróza
Je jednou z najznámejších chorôb psa. Je to rýchle, až veľmi rýchle
prebiehajúce vírusové ochorenie psov. Choroba sa prejavuje zápalom čriev a
hnačkami (enteritídou) alebo myokarditídou ( zápalom srdcového svalu). Pôvodcom
je DNK virus z čeľade Parvoviridae. Je to pomerne nové o infekčné
ochorenie psov, známe od roku 1977. Vírus je vo vonkajšom prostredí pomerne
odolný, dokáže prežiť mesiace, dokonca aj roky. Vírus obsahuje jednovlákninovú
DNK, ktorá je pri svojom rozmnožovaní závislá na mitotickej fáze delenia
hostiteľských buniek, má preto príťažlivosť k rýchle sa deliacim bunkám srdcovej
svaloviny a čriev. Vírus sa rozmnožuje v jadre bunky. U ľudí môže parvovírus
spolu s adenovírusmi spôsobiť ochorenie horných dýchacích ciest a zápal spojivky
oka. Nákaza sa objavila v roku 1979 a vyznačovala sa vysokým stupňom uhynutých
šteniat a starších jedincov, ktoré ochoreli na parvovirózu.
Dospelí psi získali postupne protilátky a ich ochorenie v súčasnosti je
spozorované v ordináciách veterinárnych lekárov len výnimočne. Počet chorých a
uhynutých zvierat je vyšší predovšetkým pri mladších psoch vo veku od 6-12
týždňov, najviac u prešľachtených plemien, u oslabených psov začervením, alebo
nesprávnou výživou. To že má vírus náchylnosť dostať sa do rýchlo sa deliacich
buniek je príčinou, prečo sú napádané hlavne mladé jedince (v ich organizme je
najviac deliacich sa buniek, nakoľko rastú). Pri šteniatkach mladších ako 3 - 4
týždne sa najrýchlejšie delia bunky srdca a práve u nich prevláda akútna
myokarditída (zápal srdcového svalu). Pri starších šteňatách prichádza k
rýchlemu delenia buniek v črevách a tak dochádza najčastejšie ku vzniku
enteritidy (zápal čriev). Vírus je z organizmu vylučovaný trusom, močom a
zvratkami. Ochorenie má dve formy:
Prvou z nich je parvovirózna entertida. Po vniknutí do organizmu sa vírus dostáva do nosohltanu, potom sa rozmnoží, napáda tráviaci trakt a vzniká viróza. Najmä u mladých zvierat sa objaví vysoká horúčka (40°C). V tejto fáze ochorenia sú zvieratá apatické a strácajú chuť do jedla. Niektoré zvieratá môžu kašlať alebo sa u nich objaví opuch viečok a zápal spojiviek. Zviera vracia a má silnú hnačku. Zvratky sú penovité, žltobielej farby. Výkaly z počiatku kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté s prímesou natrávenej krvi. Výkaly úporne a dosť typicky zapáchajú. Nasleduje výrazná skleslosť a dehydratácia. Priebeh môže byť veľmi rýchly, niekedy len niekoľko hodín, častejšie býva akútny a trvá 2 - 5 dní. Choroba prepuká veľmi rýchlo a neliečené zvieratá za niekoľko dní hynú. Okrem žalúdka sú zapálené aj iné orgány najmä tenké črevo a pečeň. Vírus sa množí v tenkom čreve, bunky napadnuté vírusom sú rýchlo zničené. To dáva príležitosť na množenie iných choroboplodných zárodkov. Vírus napáda a ničí bunky, v ktorých sa tvoria niektoré biele krvinky. Tým znižuje schopnosť imunity zvieraťa. Dôležitú úlohu majú oslabujúce činitele, ako črevné parazity, bakteriálne nákazy, zmeny v kŕmení či zmeny majiteľa.
Druhou
formou je parvovirózna myokarditída. Pri nej prichádza k napadnutiu deliacej sa
svaloviny srdca a k náhlym úhynom šteniat. Smrť nastane často pri nervovom
podráždení. Liečba spočíva vo vnútrožilovom podávaní izotonických roztokov
minerálnych látok, glukózy a vitamínov (najmä C a B6 pre jeho účinky obmedzujúce
zvracanie). Používajú sa hyperimúnne globuliny, najmä v počiatkoch ochorenia.
Pre obmedzenie druhotnej infekcie je dôležité podávanie antibiotík, ale tieto
antibiotiká sú úplne neúčinné proti pôvodnému pôvodcovi (parvovírusu). Prognóza
je závislá na včasnej liečbe. U myokrditídy je prognóza nepriaznivá. Choré
zvieratá musia byť oddelené od ostatných zvierat, ľudí, aby sa zabránilo
rozširovaniu choroby.
Jediný spôsob prevencie je vakcinácia. Vakcinuje sa podľa nákazovej situácie od 6 týždňov veku s každoročným preočkovaním. Môžu byť vakcinované aj suky, novonarodené šteniatka od očkovaných súk získali materské protilátky, ktoré môžu pretrvávať ďalej účinné, po dobu šesť a viac týždňov. Prvé očkovanie sa doporučuje uskutočniť za 15 dní po úplnom odstavení šteňaťa, alebo v 6-8 týždňoch vakcínou, určenou pre prvé očkovanie šteňaťa. Ďalšie očkovanie môže byť urobené združenou vakcínou.
Princípy pôsobenia vírusov na organizmus
Psinka aj parvoviróza sú ochorenia, ktorých pôvodcami sú vírusy. Princíp poškodenia organizmu spočíva v spôsobe rozmnožovania sa vírusov. Vírusy sa môžu rozmnožovať len s pomocou hostiteľskej bunky tak, že vsunú svoju dedičnú informáciu do vnútra bunky. Tá sama potom začne vírus vytvárať, následkom čoho dôjde k poškodeniu hostiteľskej bunky, ich počet sa zvyšuje a dostávajú sa do cievneho obehu. Tento stav sa nazýva viróza. Následne je živý vírus vylučovaný z organizmu do vonkajšieho prostredia, kde môže prežívať a napádať ďalšie jedince. Každý druh vírusu má obvykle napadnúť iné bunky, ktoré využíva pre svoje rozmnožovanie a na tom značne závisí typ poškodenia organizmu.
Psinka
Psinka je vírusové infekčné ochorenie mäsožravcov, ktoré je možné rozdeliť do
troch základných foriem, a to pľúcna čiže katarálna
forma, forma gastrointestinálna, kedy je napadnutý
tráviaci systém psa, a forma nervová. Toto onemocnenie je vysoko nákazlivé a
liečenie nebýva vždy účinné. Najčastejšie bývajú psinkou napadnuté šteňatá a
mladé psy do jedného roku, nevyhýba sa však ani psom starším. Presná diagnostika
psinky nie je jednoduchá, pretože existuje mnoho chorôb, ktoré svojim priebehom
psinke zodpovedajú. Tieto sa niekedy zhrňujú pod názvom "psinkový
komplex". Odlíšiť psinku od iného infekčného onemocnenia umožní
sérologické vyšetrenie. V dnešnej dobe, vďaka
vysokému počtu očkovaných psov, sa objavuje len zriedka.
Spôsob nákazy:
Psinka sa na zdravého psa prenáša prevažne kontaktom s chorým jedincom, a to
predovšetkým prostredníctvom sekrétov z očí, nosa a slín, poprípade
močom a trusom. Ďalej môže dôjsť k ochoreniu
vdýchnutím vírusu, ktorý sa rozptyľuje pri kašli nemocného zvieraťa, teda
kvapôčkovou nákazou. Zdrojom infekcie však môžu byť v prírode aj niektoré druhy
voľne žijúcich zvierat, ako je líška či kuna. Psinkou sa najľahšie nakazí pes
oslabený alebo podvyživený, ktorý trpí nedostatkom vitamínov, tráviacimi
poruchami alebo nachladnutím.
Príznaky:
Inkubačná doba psinky je 3 - 7 dní, vzácnejšie potom 14 - 18 dní. V prvých dňoch
sa psinka prejavuje zvýšením teploty a skleslosťou, v niektorých prípadoch sa
môže prejaviť aj kožnou vyrážkou, tzv. psinkovým
impetigom. U psa možno pozorovať zmeny v chovaní,
ako je nevrlosť či vyhľadávanie samoty. V ťažkých prípadoch pri
katarálnej forme psinky nastupujú vysoké teploty,
výtok z očí a nosa, kašeľ a zápal pľúc. V prvých dňoch je výtok z nosu riedky,
neskôr je hlienovitý až hnisavý, niekedy s prímesou krvi. Pri forme
gastrointestinálnej sa choroba prejavuje
nechutenstvom, hnačkou s prímesou krvi a zvracaním. Zvratky sú sfarbené žlto, s
prímesou žlče. Ďalším prejavom je zhrubnutie a popraskanie kože na nose a
tlapkách. Po troch až štyroch týždňoch od nakazenia sa stav psa môže prechodne
zlepšiť, potom však dochádza k poruchám nervovej sústavy. V neskoršej fáze
ochorenia možno pozorovať nervové príznaky, ako zášklby
v tvárovej partii, slinenie, ľahká triaška, kŕče až epileptické záchvaty, obrna
a následne dochádza ku poruchám základných životných funkcií a
úhynu.
Liečba:
Najdôležitejšia je okamžitá izolácia nakazeného psa od ostatných, zdravých psov,
pretože hrozí veľké riziko nákazy a okamžitá návšteva veterinárneho lekára.
Liečba je symptomatická, liečia sa len príznaky onemocnenia a nie pôvodca, a
musí prebiehať pod odborným dohľadom, veterinárny lekár nasadí psovi
antibiotiká, lieky proti kašľu, lieky na skľudnenie
zvracania a hnačky a v ďalšej fáze potom antiepileptiká.
Liečbu je nutné podporovať výdatnou výživou, obohatenou o vitamíny A, B, C a D a
venovať nemocnému psovi maximálnu starostlivosť a pozornosť.
Prevencia:
Jedinou prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie. Ďalej potom je dôležitá
správna výživa, na ktorej závisí dobrý zdravotný stav psa, dobrá hygiena a tiež
odčervenie psa, ktoré sa doporučuje dvakrát do roka.
Očkovanie:
Proti psinke je včasné očkovanie jedinou skutočne úspešnou ochranou. Očkovanie
sa robí vo veku 9 týždňov života šteňaťa, zhruba po troch týždňoch je nutné
preočkovanie. Poslednú revakcináciu robíme po 12.
týždni života psa. Ďalšie očkovanie je vhodné vo veku 12tich mesiacov a potom sa
toto očkovanie musí každý rok opakovať.
ababababababababababababababababababababababababababab