ababababababababababababababababababababababababababab
Vyšetrenie PRA a DNA v Nemecku
V Nemecku majú dlhoročné skúsenosti s vyšetrovaním jazvečíkov na dedičné ochorenia očí, pretože táto choroba je o to závažnejšia, že u postihnutých zvierat končieva prakticky vždy slepotou, a to i v prakticky rannom veku. Chovaný jedinec sa tu povinne vyšetruje od roku 1995 a chovné podmienky stanovujú, že vyšetrenie nesmie byť staršie ako 2 roky a musí sa opakovať do veku 7 rokov života psa. Feny sa tu uchovňujú vo veku 15 mesiacov do 8 rokov, u psov je horná hranica iba doporučená a to na 10 rokov veku. Ochorenie sa môže prejaviť prakticky v ktoromkoľvek veku, dokonca i u šteňaťa. Vyšetrenia na DNA je v Nemecku vítané predovšetkým ako riešenie zisťovania jedincov, postihnutých genetickými vadami napr. i PRA. (V súčasnosti sa robí už aj v Čechách) Ako potrebný považujú doklad o DNA i pre chovné jedince, vyvážané v dospelom veku do zahraničia. Kontrola DNA je povinná i v prípade podozrenia na iných než uvádzaných rodičov šteniat.
Progresívna atrofia sietnice je ďalším z ochorení, ktoré sú bežne zahrnuté v očných vyšetreniach, z čoho vyplýva, že je vlastne ďalším častým ochorením očí psa. Literatúra rozlišuje dva základné druhy atrofie, a to centrálnu progresívnu atrofiu a periférnu progresívnu atrofiu.
Progresívna atrofia sietnice – periférna. Je najbežnejšou formou atrofie. Je to defekt oka, kde sa vrstva buniek sietnice postupne degeneruje. Táto degenerácia začína na obvode sietnice a postupne sa rozširuje do centrálnej časti. Choroba postihuje obe oči naraz a prejavuje sa najprv len šero slepotou, neskôr pes prestáva vidieť aj za denného svetla a v konečnej fáze oslepne úplne. Proces postupnej degenerácie však často môže trvať až niekoľko rokov.
Najväčším problémom a zároveň najväčšou zákernosťou choroby je fakt, že jej prvé príznaky sa objavia až vo vyššom veku (u kokeršpaniela je to cca okolo tretieho až štvrtého roku). Dedičnosť PRA doposiaľ nebola preskúmaná u všetkých plemien, a predpokladá sa, že nemusí byť u všetkých rovnaká, ale u plemien, u ktorých preskúmaná bola, je choroba kontrolovaná recesívnou alelou. To v praxi znamená, že je to skrytá hrozba, keďže existujú jedince, ktoré chorobou nie sú postihnuté, ale sú nosičmi. Dvaja nosiči, veľmi zjednodušene a teoreticky povedané, dajú potom 25% postihnutého potomstva, 75% nosičov a len 25% zdravého potomstva.
Nie vždy je PRA odhalená už pri prvom vyšetrení. Preto je dôležité opakovať vyšetrenie aspoň raz ročne, aby sa nestalo, že pes, ktorý prešiel vyšetrením, ale neskôr ochorel, bude naďalej využívaný v chove. Takéto prípady sa stávajú pomerne často, že pes jeden rok absolvuje vyšetrenia s negatívnym výsledkom, v ďalšom roku je však už výsledok pozitívny.
Progresívna atrofia sietnice – centrálna. Postihuje periférne videnie a nie je sprevádzaná šero slepotou. Degenerácia sietnice začína v centrálnej časti a postupuje smerom von. Tento defekt, na rozdiel od periférnej PRA, zvyčajne nie je sprevádzaný kataraktou.
Ochorenie je diagnostikovateľné ešte pred rozvinutím badateľných príznakov, preto je aj v tomto prípade potrebné pravidelné vyšetrovanie. Dedičnosť nie je podrobne preskúmaná. Najnovšie štúdie však poukazujú na fakt, že centrálna PRA môže byť zapríčinená aj nedostatkom vitamínu E.
ababababababababababababababababababababababababababab