ababababababababababababababababababababababababababab

                                                  Odmeny. . .

Prečo psíka odmeňovať?

Je to jednoduché, aby mal motiváciu poslúchať, aby mal motiváciu urobiť radosť svojmu pánovi no a samozrejme aj sebe. Je pravda, že motivácia môže byť aj negatívna. Pes sa pri nej snaží vyvarovať nepríjemným pocitom. Nikdy však nemôžeme negatívnou motiváciou dosiahnuť lepšie výsledky ako motiváciou pozitívnou.

V čom je vlastne podstata motivácie? Je to vyburcovanie organizmu zvieraťa, ale aj človeka k tomu, aby mal chuť najmenej raz zopakovať nejakú udalosť, alebo konanie, aby mal chuť zvýšiť pravdepodobnosť, že k podobnej udalosti či konaniu príde aj v budúcnosti. Negatívna motivácia nie je to isté ako trest. Trest má za cieľ iba okamžité ukončenie nejakého chovania. Veľa krát, keď je trest neprimeraný, alebo nevhodne zvolený, má efekt práve opačný. Pes i človek potrebuje motiváciu, chce byť pochválený, preto potrebuje, aby sa ním človek zaoberal, aby ho vychovával, aby ho zamestnal, prípadne aby s ním športoval.

Najväčším problémom sú psy, ktoré sa nudia, ktorým nikto nevelí, ktorí nemajú nikoho, koho by poslúchali, milovali.

Vhodné odmeny.

Odmenou pre psa môže byť nie len maškrta, hračka, ale i pochvala, či povzbudenie. Veľmi dôležitá je napríklad pri slovnom povele intonácia hlasu, gesto, fyzický kontakt, či povolenie činnosti, ktorú má pes obľúbenú. Nesmieme zabudnúť mať pri aktivitách so psom vždy poruke hračku, alebo maškrtu, aby sme ho pokiaľ to situácia vyžaduje, mohli ihneď odmeniť. Pokiaľ psíka v správnej dobe neodmeníme a on sa napríklad vymkne kontrole psovoda a neposlúchne, môže sa chyba napravovať veľmi dlho.

Nevhodné odmeny.

Za nevhodné odmeny sa považujú odmeny, kedy psík nevie, prečo bol odmenený, napr. keď pochvala nenasleduje ihneď po dobre vykonanom povele. Keď je odmena spojená s nepríjemným pocitom, alebo s pocitom podriadenosti, alebo keď je odmena neadekvátna situácii. Určite výraznejšie odmeňujeme šteňa, alebo staršieho psa, po zvládnutí nového povelu, či situácie, než skúseného psa, pri jeho bežnej činnosti - ale ani tu nesmieme na odmeny zabúdať, sú dôležité, aj keď môžu mať iný charakter.

Odmena by mala súvisieť s výcvikom, prípadne môžeme dať psovi maškrtu, keď mu chceme urobiť radosť. Veľmi obtiažne je cvičiť a odmeňovať niekoľko psíkov naraz. Lepšie je cvičiť vždy len jedného psa, mimo dosahu ostatných, ale len čo sa odmien týka, lebo tí druhý psi nemusia správne pochopiť prečo sme odmenili len jedného psa. Na druhej strane je vhodné psa cvičiť na miestach, kde sú prítomní aj iní psi, pes si ľahšie zvyká na nové situácie, povely a prítomnosť iného psa ho potom v dôležitej chvíli nemôže vyviesť z miery.

Ak jeden psovod cvičí niekoľkých psov naraz, je dôležité, aby ich oslovoval menom a hlavne hneď zo začiatku vyžadoval správne splnenie povelu len od jedného z nich.  Pre tieto účely je lepšie, keď jeden z cvičených psov je už v pokročilejšom štádiu výcviku a uspokojí sa s pochvalou, slovom alebo gestom.

Ako odmeňovať.

Každý pes môže mať svoje obľúbené odmeny. Každý majiteľa psa veľmi rýchlo zistí, aký druh odmeny ale i trestu najviac platí na jeho psa. Je známe, že najviac na psíkov platia maškrty a potom hračky. Niektorým psom ako odmena stačí práca. Je to špeciálne pri ovčiarskych psoch. Treba sa naučiť reč tela a predvídať reakcie nášho psa. Veľmi dôležitý je tón hlasu pri pochvale. Mal by byť priateľský, vľúdny, vo vyššej tónine a mal by znieť radostne. Odmena by sa nemala dávať z povinnosti, ale mala by byť dávaná úprimne. Pokým Ste rozčúlený a máte zlosť, lebo Vás naštvali v práci, radšej hlavne s mladším psom v taký deň necvičte. On veľmi dobre vycíti Vašu zlú náladu a bude si ju vzťahovať na seba. Majte radosť z pokrokov Vášho psíka. Po určitej dobe sa snažte, aby psík reagoval aj na stíšenie hlasu pri zadávaní povelov, prípadne na posunky tak, aby povely pozorovateľ nepostrehol. Chybou je, ak musíte povely zadávať stále častejšie a dôraznejšie.

Rovnováha medzi odmenou a trestom.

Pre zaistenie rovnováhy medzi odmenou a trestom musí dávať psovod pozor, akú intenzitu a zafarbenie hlasu používa. Najčastejšie používa bežnú, krátku, energickú povelovú intonáciu, chváli láskavým a povzbudzujúcim hlasom a pokiaľ je to naozaj nutné ako trest sa používa výhražný tón, ktorý sa ihneď upevní láskavou pochvalou po splnení úlohy. Rovnováha medzi trestom a pochvalou je otázkou dôvery medzi psovodom a psom. Pes musí vedieť za čo a ako je odmenený, prípadne potrestaný, že na pochvalu či trest má psovod vždy nejaký dôvod, že ho za tú istú vec nebude raz chváliť a inokedy trestať. Musí tiež uznať jeho autoritu a postavenie vodcu.

Veľkosť odmeny.

Odmena, hlavne ak sa jedná o jedlo, by mala byť čo najmenšia. Pes sa nemá s odmenou príliš dlho zapodievať, lebo to narušuje jeho sústredenie. Taktiež by mu mala chutiť, ale zhltnúť by ju mal ako malinu. Odmena nie je na nakŕmenie! V prípade, že zvolíme nesprávnu veľkosť odmeny, psík sa po dvoch odmenách zasýti a nebude mať o výcvik a ani ďalšie odmeny záujem.

Kedy odmeňovať.

Pes rozlišuje nielen za čo je odmeňovaný, ale i to, kto ho odmeňuje. Preto je dôležité, aby rôzni členovia rodiny boli pri zadávaní povelov jednotní, a taktiež ich dodržiavanie dôsledne vyžadovali. Následne by sa mali dohodnúť čo pes môže a čo nie, za čo bude odmenený a za čo potrestaný. Odmenu pri výcviku je dôležité dokonale načasovať. Tak isto ako pri previnení treba psa ihneď potrestať za nevhodné správanie, tak isto po splnení povelu treba ihneď odmeniť. Ak necháme dlhší čas medzi nevhodným správaním a trestom / vhodným správaním a odmenou, môže sa stať, že dosiahneme práve opačný efekt a teda našu ďalšiu prácu pri naprávaní, nakoľko pes nevie za čo je trestaný/odmenený. Čím je časový odstup kratší, tým lepšie.

                                                                                                                     Späť

ababababababababababababababababababababababababababab