ababababababababababababababababababababababababababab

                                          Leptospiróza a Infekčná hepatitída

Leptospiróza

Leptospiróza je infekčné ochorenie psov, ktoré sa u nás vyskytuje našťastie len vzácne. Ochorenie je vyvolané niekoľkými druhmi leptospir, z ktorých niektoré sú prenosné aj na človeka. Jedným z typov leptospirózy je leptospiróza icterohaemoragie, ktorá napáda pečeň, a u človeka spôsobuje Weilovu chorobu. Ďalší typ ochorenia je leptospiróza canicola, ktorá postihuje obličky, a je známa ako tzv. stuttgartská nákaza.

Spôsob nákazy: Zdrojom leptospiróz sú jednak samé psy, a jednak rôzne hlodavce, ktoré síce väčšinou sami neonemocnejú, ale vylučujú leptospiry močom. Táto nemoc môže byť vo výnimočných prípadoch prenesená pri hryznutí aj slinami nemocného psa.

Príznaky: Leptospira icterohaemoragie - Weilova choroba - inkubačná doba u tohto typu leptospirózy je 10 - 20 dní. Na začiatku ochorenia sa môže objaviť vysoká teplota, ktorá však môže trvať len 1 - 2 dni. Ďalším príznakom je zvracanie a hnačky, ktoré môžu byť až s prímesou krvi a aj na slizniciach alebo v koži môže dôjsť ku krvným výronom. Postihnutý pes trpí nechutenstvom a smädom, a je celkovo skleslý. Ako prejav zlyhania pečene sa koncom prvého týždňa nemoci objavuje žltačka. Pri ťažkom priebehu nemoci možno pozorovať žlté až oranžové zafarbenie slizníc aj žlté zafarbenie kože. Tiež dochádza ku ťažkému poškodeniu obličiek, ktoré sa prejaví nálezom veľkého množstva bielkovín a žlčových farbív v moči. Priebeh tohto onemocnenia je prudký, a často končí smrťou psa. Vyliečený pes zostáva leptospironosičom a väčšinou až do konca života trpí poškodením obličiek. Leptospira canicola - stuttgartská nákaza - inkubačná doba tohto typu leptospirózy je asi týždeň. Prejavuje sa nechutenstvom, zvracaním, celkovou skleslosťou a rýchlym úbytkom na váhe. Na ďasnách, jazyku a pyskoch sa objavujú žltavé povlaky. Sprievodným onemocnením je poškodenie obličiek, močovina je zadržiavaná v krvi a spôsobuje nepríjemný zápach psa a stratu elasticity kože. Zvýšená hladina močoviny v krvi - urémia - môže spôsobiť kŕče, ktoré pripomínajú psinku a tiež môže zapríčiniť smrť psa. Toto onemocnenie môže prebiehať aj skryte.

Liečba: Pri prvých príznakoch onemocnenia je nutné ihneď kontaktovať veterinárneho lekára, ktorý stanoví diagnózu a zaháji liečbu. Tá spočíva v podávaní antibiotík, liekov na skľudnenie zvracania a črevnej peristaltiky, infúzií a sedatív, ktoré ovplyvňujú vnútorné orgány. Tiež je nutné previesť transfúziu krvi. Pri domácej liečbe dbajte na svedomité podávanie predpísaných liekov, pes tiež potrebuje vhodnú diétu a kľudný režim. Pri manipulácii s nakazeným psom dodržujte hygienické opatrenia.

Prevencia: Prevenciou je včasná vakcinácia a vyhýbanie sa možným zdrojom nákazy, čo sú stojaté vody, kaluže, mokrade a podobne, zabráňte tiež psom v olizovaní pätníkov a chráňte ich pred stykom s hlodavcami.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti leptospiróze sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov psa, preočkovanie po troch týždňoch, ďalej v jednom roku života psa a následne každý ďalší rok.

Leptospiróza je zoonóza celosvetového významu, spôsobujú ju baktérie parazitného druhu Leptospira. Leptospiry sú tenké, vláknité pohyblivé baktérie, vytvárajúce špirálovitú štruktúru. Leptospiry majú niekoľko typov (poddruhov - grippotyphosa, hrdjo, bataviae, canicola, pomona a iné. Leptospiróza bola prvý krát určená ako akútne smrteľné ochorenie psov v roku 1930. Boli pozorované príznaky zlyhania pečene i ľadvín a priebeh choroby bol veľmi rýchly a to vzhľadom k nedostatku účinných liečiv a vakcín. Pri použití antibiotík a vakcín sa ochorenie stalo menej závažným a menej častým, čo viedlo k tomu, že veľa veterinárnych lekárov upustila pri vakcinácii od používania antileptospirovej zložky. V posledných dvoch desaťročiach sa množia informácie o vzniku ochorenia inými leptospirmi, ako sú používané vo vakcínach a nástup ochoreia sa pomaly blíži. Údaje získané od 80. rokov potvrdzujú, že leptospiróza nie je endemickým problémom. Leptospiry sa môžu priamo šíriť medzi hostiteľmi telesným kontaktom, cestou moču, pokúsaním, alebo prehltnutím infikovaných taknív, tak isto aj pohlavnými výlučkami. Nepriamy prenos zahrňuje kontaminované výkaly, potravu, podostielku. Infikovaná voda je najčastejším zdrojom nákazy a leptospirám vyhovujú vodné zásobárne so stojatou teplou vodou a alkalickým pH. Teploty 0-25°C udržujú mikroorganizmy pri živote. Mráz znižuje ich prežívanie.

Infekčná hepatitída

Infekčná hepatitída, čiže infekčný zápal pečene či Rubarthova hepatitída je prudké akútne onemocnenie, ktoré je rozšírené po celom svete, ale všade neprebieha rovnako nebezpečne. Vírus, ktorý spôsobuje toto ochorenie je totožný s vírusom líščej encefalitídy (zápal mozgu). V dnešnej dobe je výskyt tohto onemocnenia vďaka očkovaniu skôr ojedinelý.

Spôsob nákazy: Pes sa touto vírusovou infekciou môže nakaziť priamym kontaktom s nakazeným psom alebo kontaktom so sekrétmi chorého zvieraťa. Vírus infekčnej hepatitídy sa môže množiť aj v mačkách, u tých sa však nemoc nemusí prejaviť a mačka sa tak stáva zdrojom nákazy.

Príznaky: Inkubačná doba u tohto onemocnenia je 4 - 7 dní. Prvými príznakmi sú vysoká teplota, smäd, nechutenstvo a celková skleslosť psa. Pri miernom priebehu onemocnenia však prvé príznaky nemusia byť príliš nápadné, pes iba odmieta potravu a môže mať zvýšenú teplotu, 39,4 - 41,1°C, ktorá pretrvá niekoľko dní. Ďalej sa u psa objaví zápal spojiviek, ktorý sa prejavuje vodnatým výtokom z očí. Dôležitým príznakom je tiež zápal mandlí. Môžu byť taktiež zväčšené miazgové uzliny, a na predných častiach tela sa môžu objaviť opuchy. V niektorých prípadoch môže pes zvracať alebo mať hnačku, vo vyššom štádiu onemocnenia so stopami krvi. V asi 20% prípadov sa objavuje zápal rohovky. Pri stlačení v oblasti pečene sa prejavuje bolestivosť, čo je dôkazom poškodenia pečene. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj nervové príznaky ako u psinky. Nákaza môže mať veľmi rýchly priebeh, pes môže uhynúť behom dvoch dní, bez toho aby boli spozorované príznaky. Pokiaľ však zviera prežije prvých pár dní, väčšinou sa do dvoch týždňov uzdraví. Uzdravený pes však môže byť ešte nejakú dobu nosičom vírusu.

Liečba: Pri prvých príznakoch je nutná okamžitá návšteva veterinárneho lekára, ktorý onemocnenie diagnostikuje. Diagnózu možno potvrdiť sérologickým vyšetrením a v počiatkoch nemoci tiež špeciálnym laboratórnym vyšetrením. V niektorých prípadoch môže zväčšenie pečene a sleziny preukázať röntgenologické vyšetrenie. Veterinárny lekár nasadí antibiotiká a ďalšie podporné lieky, krvné transfúzie a infúzie, existuje liečebné sérum, ktoré obsahuje veľké množstvo protilátok. Toto sérum je však možné použiť len pri preukázaní úvodných klinických príznakov nemoci. Domáca liečba spočíva vo všestrannej starostlivosti o pacienta, je potrebné dôsledne dodržovať predpísanú glycidovú diétu - pridanie Glukopuru alebo medu, psa kŕmiť ľahko stráviteľnou stravou, bohatou na sacharidy a bielkoviny, s nepatrným množstvom tuku. Do diéty zaraďte bioprotektíva a vitamíny rady B. Nadmerný príjem tekutín je nevhodný. Je tiež nutné zachovávať všetky zásady hygieny.

Prevencia: Najlepšou a jedinou prevenciou je včasná vakcinácia.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti infekčnej hepatitíde sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov veku šteňaťa, s preočkovaním za tri týždne, v jednom roku života psa a ďalej pravidelne vždy raz za rok.

Späť

ababababababababababababababababababababababababababab