Besnota a Tetanus

Besnota
Besnota je akútna vírusová nákaza teplokrvných živočíchov, ktorá je zo zvierat prenosná aj na človeka. Toto Ochorenie postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu a je smrteľné. Besnota je rozšírená po celom svete, a napriek zákonom ustanovenej plošnej vakcinácii psov sa u nás darí nákazu obmedziť len veľmi pomaly.

Spôsob nákazy: Vírus sa u chorého zvieraťa vyskytuje predovšetkým v mozgu a mieche, ďalej v slinných žľazách a slinách. Najčastejšie dochádza k prenosu choroby pohryznutím nakazeného zvieraťa. V prírode môžu byť zdrojom besnoty líšky, jazvece, srnce a ďalšie, voľne žijúce zvieratá. Z domácich zvierat potom najčastejšie rozširujú besnotu túlavé psy a mačky.

Príznaky: Inkubačná doba besnoty je u psov 3 - 8 týždňov, u iných domácich zvierat až dva mesiace a u človeka to môže byť výnimočne až rok, aj dlhšie. U psov prebieha ochorenie vo dvoch formách, v "zúrivej" alebo "tichej". Počiatočné štádium "zúrivej" formy sa prejavuje zmenami v chovaní psa, niekedy je neposlušný, ľakavý alebo zúrivý, potom zase neobvykle prítulný. Toto obdobie trvá asi 3 dni. U psa sa môžu prejaviť zvrátené chute, požieranie nestráviteľných predmetov, ďalej zvýšená teplota, kašeľ, obtiažne dýchanie, zápcha, smäd alebo slintanie. Po počiatočnom štádiu nastáva obdobie zúrivosti, ktoré trvá tiež asi 3 - 4 dni. V tejto dobe sa pes túla, má záchvaty zúrivosti a je útočný. U psa v tomto štádiu možno pozorovať vytreštený pohľad, často býva na jednom oku zornička rozšírená a na druhom zúžená. Po tomto období prechádza choroba do tretieho štádia, tzv. paralytického. Pes sa ukľudní, nastane ochrnutie zadných končatín, následkom obrny je skleslá spodná čeľusť, pes nemôže prehĺtať, jazyk je vyplazený a voľne visí z tlamy, slintá a behom dvoch dní dochádza ku smrti. U "tichej" formy besnoty chýba štádium zúrivosti, a nemoc prechádza priamo z počiatočného štádia do štádia paralytického.

Liečba: Účinná terapia tejto choroby neexistuje a liečenie zvierat sa preto nerobí.

Prevencia: Prevencia spočíva predovšetkým vo vakcinácii, ktorá je zo zákona povinná pre každého majiteľa psa, staršieho ako šesť mesiacov. Ďalej je potrebné dodržiavať smernice platné v chovoch zvierat a v oblastiach s výskytom besnoty. Vyvarujte sa kontaktu svojho psa so zvieratami, ktoré sú najčastejšími nositeľmi a zdrojmi besnoty. Nepodceňujte ani najmenšie hryznutie, človek, ktorý prišiel do styku s nemocným psom, musí byť okamžite očkovaný. Pri pohryzení človeka psom je majiteľ psa povinný predviesť psa ku veterinárnej prehliadke. Prvá prehliadka má byť uskutočnená do 24 hodín od poranenia, druhá piaty deň po pohryzení.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti besnote sa robí u šteniat v šiestich mesiacoch veku, s preočkovaním v jednom roku života psa následne pravidelne každý rok. Pri ceste so šteňaťom do zahraničia je možné prvé očkovanie uskutočniť už v troch mesiacoch veku šteňaťa.

Tetanus
Tetanus je prudké infekčné ochorenie nervového systému. Pôvodcom tetanu je tetanový bacil, ktorý je rozšírený najčastejšie vo vlhkej, hnojenej pôde, ale tiež ho možno nájsť v truse viacerých domácich zvierat. Spóry tetanu sa bežne nachádzajú aj v domácom prostredí, v prachu a iných nečistotách. Táto choroba sa vyskytuje na celom svete, v niektorých oblastiach však častejšie. U psov bola preukázaná plemenná a veková dispozícia a tiež sezónny výskyt.

Spôsob nákazy: Tetanus vzniká po poranení, ktoré môže byť aj veľmi nepatrné. Rana môže byť znečistená hlinou alebo iným materiálom, v ktorom sú spóry tetanu obsiahnuté. K ochoreniu dochádza vtedy, ak vniknú spóry tetanu do rany, tam sa bez prístupu vzduchu množia a produkujú toxíny, ktoré sa krvnou cestou zanášajú ku nervovému tkanivu. Najčastejšie onemocnejú šteňatá v dobe výmeny chrupu, teda vo veku 3 - 7 mesiacov, kedy spóry do tela vnikajú ústnou dutinou. Najviac náchylné plemeno na toto ochorenie je nemecký ovčiak, čo sa týka sezónneho výskytu, je nemoc najviac pozorovaná v letných a jesenných mesiacoch. K rozšíreniu tetanu tiež prispievajú zlé hygienické podmienky.

Príznaky: Inkubačná doba tetanu je 5 - 10 dní. Pri poranení na hlave bývajú príznaky zjavné väčšinou skôr. Postihnutie sa prejavuje tuhnutím končatín, topornou chôdzou, napätým držaním krku, chvost býva odtiahnutý od tela alebo natočený do strany a pes má problémy pri ulíhaní a vstávaní. Neskôr sa dostavujú kŕče jednotlivých svalových skupín. Typickým príznakom je aj neprirodzené postavenie uší, zvrásnená koža na čele a pretiahnutie ústnych kútikov. Zviera je plaché, narieka a na zvukové, svetelné či dotykové vnemy reaguje prechodom do kŕča. K uhynutiu dochádza v dôsledku zadusenia, v dôsledku kŕčov svalov bránice a hrtana. Priebeh tohto onemocnenia môže byť veľmi prudký, k uhynutiu môže dôjsť v priebehu 1 - 2 dní alebo môže byť priebeh dlhší, 1 - 2 týždne, potom býva obvykle väčšia šanca na uzdravenie.

Liečba: Liečba tetanu je väčšinou veľmi obtiažna a časovo aj finančne náročná, a často nie je príliš úspešná. Väčšinou je nutná hospitalizácia psa počas 1 - 3 týždňov. Veterinárny lekár podá psovi sérum proti tetanu, ktoré má význam pre neutralizáciu toxínov, ktoré ešte neprenikli do centrálnej nervovej sústavy. Ďalej sa podávajú antibiotiká a sedatíva, a je tiež potrebné vykonať chirurgické ošetrenie miesta, odkiaľ infekcia do tela vnikla, pokiaľ sa však poranenie podarí nájsť. Hospitalizácia psa je potrebná k zaisteniu intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Úspech liečby by sa mal prejaviť v priebehu jedného týždňa tým, že sa uvoľňujú kŕče, k úplnému uzdraveniu sú však potrebné často 3 - 4 týždne. Po prekonaní nemoci sa vyvíja imunita, ktorá bráni opakovaniu nemoci.

Prevencia: Prevencia spočíva v dôslednom chirurgickom ošetrení a dezinfekcii poranení, u ktorých je riziko infekcie. V období výmeny chrupu je vhodné zabrániť šteňatám v ohryzovaní predmetov, ktoré by mohli byť kontaminované spórami tetanu, ako napr. palice, ktoré sú vytiahnuté z bahna, kamene apod. U plemien, citlivých ku infekcii, je vhodné vykonať vakcináciu.

Očkovanie: Vakcinácia proti tetanu sa nerobí bežne, je však možné si u veterinárneho lekára toto očkovanie vyžiadať. Vakcinácia by mala prebehnúť u plemien zvlášť citlivých na toto onemocnenie, najviac náchylný je nemecký ovčiak, ktorého očkovanie by sa malo stať pravidlom. Toto nad štandardné očkovanie sa vykonáva u šteniat od troch mesiacov veku.

Späť